Život Nikiho Laudu a ďalších vynikajúcich jazdcov F1

Niki Lauda, jeden z najlepších jazdcov F1

Dnes 68-ročný Niki, celým menom Andreas Nikolaus Lauda, sa narodil v Rakúsku a pre svoju domovinu získal ocenenie majster sveta F1 až trikrát. Pretekárske začiatky Laudu sa siahajú do roku 1968.

Vtedy iba 19-ročný Niki vtedy vyhral 2. miesto v pretekoch do vrchu. Postupne sa z Formuly 5 presunul do Formuly 3, Formuly 2 a nakoniec aj Formuly 1.

Zlomový rok 1976

Prvé počiny v F1 v roku 1971 Nikimu nevyšli podľa predstáv a z týchto pretekov vypadol. O tri roky neskôr dostal ponuku od Enza Ferrariho, a tak sa Lauda stal jazdcom stajne Ferrari.

Svoj prvý titul majstra sveta F1 získal Niki na okruhu Nürburgringu v roku 1975, no netešil sa z neho dlho. V ďalšej sezóne ho tromfol Angličan, James Hunt. Avšak, nie len to sa zapísalo do histórie F1.

Rok 1976 bol pre Nikiho obrovskou skúškou, kedy sa takpovediac druhýkrát narodil. Hneď v úvode tohoročných pretekov na trati nazývanej aj Zelené peklo, ktorá merala skoro 25 km. 

Pre zlé jazdné podmienky sa jeho Ferrari zrazu stočilo doprava, narazilo do kamennej steny a vzbĺklo. Skôr, než sa ho podarilo dostať z horiaceho auta, utrpel vážne popáleniny a nadýchal sa toxických splodín.

Zdroj: Flickr.com

Ani to však Nikiho neodradilo ísť za svojím snom a už o 42 dní sedel znovu v kokpite vozidla F1. Napriek ťažkým zraneniam a obrovským bolestiam sa umiestnil na parádnom 4. mieste.

Sezóna ´76 bola sezónou veľkej tragédie v živote Nikiho, ale aj obdobím nekonečnej odvahy a veľkej túžby po víťazstve.

Niki na filmovom plátne

Súboj medzi Laudom a Huntom z roku 1976, tragédia na okruhu, ale aj chuť bojovať o svoj druhý titul je spracovaná aj do filmovej podoby, a tak si Nikiho kariéru v skratke môžeme pripomenúť vďaka životopisnej dráme Rush – Rivali od režiséra Rona Howarda.

V roku 1977 sa Nikimu predsa len podarilo získať aj druhý titul majstra sveta F1. Opäť to bolo pre tím Ferrari. Neskoršie nezhody so zakladateľom automobilky Ferrari ho však donútili k prestupu do stajne Brabham, pre ktorú však titul nezískal a dokonca o dve sezóny neskôr z F1 odstúpil.

Vďaka podpore svojej leteckej spoločnosti sa do F1 vrátil a pod „krídlami“ tímu McLaren sa mu v roku 1984 podarilo vybojovať aj tretí titul majstra sveta. Svoju kariéru v brandži F1 ukončil o rok neskôr, kedy získal svoje dvadsiate piate ocenenie – vyhral Veľkú cenu Holandska.

Zo súkromného života treba určite spomenúť kariéru leteckého pilota a zakladateľa leteckej spoločnosti Lauda Air, post odborného poradcu pre stajňu Ferrari i Mercedes a jeho vymenovanie do dozornej rady F1.

Niki Lauda bol za svoj život ženatý dvakrát, s prvou manželkou má dvoch synov, s druhou manželkou vychoval dvojičky – dcéru a syna a ďalšieho syna má aj z nemanželského zväzku.

Ďalší významní jazdci F1

Hoci za najbojovnejšieho jazdca F1 môžeme považovať Nikiho Laudu, vo svete extrémne rýchleho motoristického športu sa objavili aj iné významné osobnosti s prívlastkom naj.

Sebastian Vettel

Zdroj: Flickr.com

Najmladším pretekárom a majstrom sveta F1 sa stal v roku 2010 len 23-ročný Nemec, Sebastian Vettel. Sebastian súčasne patrí medzi jediných 4 jazdcov, ktorí získali štyri a viac ocenení majstrov sveta.

Hoci v škole veľmi nevynikal, obhajoba titulu majstra sveta štyri roky po sebe, dlhoročný vzťah s priateľkou z detstva a ich dve dcéry svedčia o tom, že sa narodil pod šťastnou hviezdou. 

Patrí medzi najúspešnejších pilotov F1 a jeho odhadovaný ročný príjem predstavuje 33 miliónov amerických dolárov. Dnes ešte len 30-ročný Sebastian je už skutočne „za vodou“.

Michael Schumacher

Zdroj: Flickr.com

Štatisticky najúspešnejším, no už bývalým pretekárom F1, sa stal Michael Schumacher. Patrí medzi rekordmanov v počte získaných titulov majstra sveta. V rokoch 1994, 1995, 2000 – 2004 sa mu podarilo vybojovať si prvenstvo na tratiach F1 až sedemkrát.

Jeho pretekársku kariéru však tragicky ukončil vážny úraz hlavy, ktorý utrpel v roku 2013 pri lyžovaní. Ocitol v kritickom stave a v umelom spánku. 

Podstúpil náročné operácie hlavy a hoci je jeho zdravotný stav s odstupom času lepší, v súčasnosti už nikto nepredpokladá, že by sa mohol ešte niekedy vrátiť do kokpitu pretekárskeho vozidla. Túto tragickú nehodu monitorovali aj niektoré slovenské médiá.

Jochen Rindt

Zdroj: Flickr.com

Najkurióznejšie získanie titulu majstra sveta F1 sa spája s nemeckým pilotom Jochenom Rindtom. Ten v roku 1970 vyhral 5 veľkých cien – Veľkú cenu Monaka, Francúzska, Holandska, Nemecka a Veľkej Británie, no pri kvalifikácii na Veľkú cenu Talianska havaroval a zraneniam podľahol.

Keďže jeho bodový náskok v pretekoch nemal kto prekonať, stal sa tak jediným pilotom F1, ktorý získal titul majstra sveta „in memoriam“, čiže ocenenie po smrti alebo na pamiatku.

Valtteri Bottas

Zdroj: Flickr.com

Držiteľom najvyššej nameranej rýchlosti v dejinách F1 sa v roku 2016 pri Veľkej cene Európy v Baku stal Valtteri Bottas pôvodom z Fínska, ktorý prekonal doterajších rekordmanov v rýchlosti a dosiahol hranicu 378 km/h.

O sklamaní aj napriek získaniu niekoľkých ocenení môžu hovoriť mnohí piloti F1, ktorí sú síce úspešní, no z rôznych dôvodov sa im ešte nikdy nepodarilo dosiahnuť prvenstvo, napr. Rubens Barrichello alebo Juan Pablo Montoya. 

Iným sa síce titul majstra sveta podarilo vybojovať, no o ďalšie úspechy ich pripravilo predčasné úmrtie, napr. Ayrton Senna alebo Jim Clark.